Čo je šokujúce na prípade vraždy mačetou v Dubnici nad Váhom

Málokto si už dnes spomenie na smrť všetkých týraných partneriek zo strany partnera, hoci išlo o medializované prípady. Jedným z najšokujúcejších bol pritom určite ten z roku 2017 v Novej Bani, kde muž dobodal na smrť svoju manželku priamo v aute privolanej policajnej hliadky. A to za prítomnosti policajtov. Nedávna smrť ženy v Dubnici nad Váhom pritom potvrdzuje stále nedostatočný prístup a ochranu zo strany mužov zákona.

Dňa 29. júna 2023 v ranných hodinách v záhradkárskej oblasti Lieskovec podozrivý Ján M. napadol mačetou ženu, ktorú dlhodobo prenasledoval a strpčoval jej život. Pri brutálnom útoku nemala obeť šancu na prežitie, a na mieste podľahla mnohým bodno–rezným poraneniam. Podľa vyšetrovania mal mať muž ku svojej obeti citový vzťah, a nedokázal prestať vyhľadávať jej prítomnosť.

Čo sa stalo v Dubnici

Polícia podozrivého okamžite zadržala po skutku a obmedzila ho na osobnej slobode, pričom prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie. Vyšetrovateľ vzniesol Jánovi M. obvinenie z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy so sexuálnym motívom.

Z vyšetrovania polície vyplynulo, že obeť sa mala poznať s vrahom od leta roku 2020, a aj jej rodina s ním mala udržiavať priateľské vzťahy. Obeť aj jej matka už v minulosti prišla na obvodné oddelenie polície, kde podali trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu súvisiace s obťažovaním zo strany Jána M. Polícia následne skutok prekvalifikovala na prečin nebezpečného prenasledovania a vzniesla Jánovi M. obvinenie.

Opakované pokusy o doručenie uznesenia a výsluch obvineného v Dubnici nad Váhom, ako aj v mieste jeho trvalého pobytu neboli úspešné, rovnako ako vykonávané opakované previerky k pobytu a zabezpečeniu obvineného k úkonom. Až následne dňa 18. marca 2022 dokázala polícia odchytiť a vypočuť obvineného v mieste jeho trvalého bydliska.

Hoci bolo zrejmé, že ide o páchateľa, ktorý nie je ľahko zastihnuteľný, polícia mu neobmedzila osobnú slobodu. Polícia však uviedla, že poškodená vypovedala, že sa jej Ján M. nikdy nevyhrážal, ani ju nikdy nenapadol. Ten sa tak stal opäť nedostupným, a bolo po ňom vyhlásené pátranie po celom území SR.

Znalec navrhoval ochranné psychiatrické liečenie v ústave

Následne sa vyhýbal trestnému konaniu a zadržaný bol až manželom poškodenej na rodinnej oslave. Zo strany polície bol spracovaný podnet na jeho vzatie do väzby, čomu okresný súd v Trenčíne vyhovel. Psychický stav obvineného posudzoval znalec, ktorý dospel k záveru, že v čase spáchania skutku, teda nebezpečného prenasledovania, nebol schopný pre duševnú poruchu ovládať svoje konanie. Znalec v prípade neliečenia tejto choroby zároveň konštatoval spoločenskú nebezpečnosť páchateľa. Rovnako navrhol obvinenému uložiť ochranné psychiatrické liečenie v ústave, nakoľko ambulantné liečenie nepovažoval za dostatočné.

Vzhľadom na tento záver znalca o duševnom stave, prípad bol uzavretý zastavením trestného stíhania z dôvodu nepríčetnosti obvineného, a ten bol z väzby eskortovaný na psychiatrické oddelenie. Ján M. bol následne po niekoľkých mesiacoch prekvapivo prepustený z psychiatrickej liečebne Sučany do ambulantnej starostlivosti, pričom treba zdôrazniť, že sa tak mohlo urobiť iba na základe rozhodnutia psychiatra, ktorý konštatoval absenciu nebezpečenstva pre spoločnosť. V tejto veci už polícia začala podľa slov policajného prezidenta Hamrana preverovať skutočnosti, za akých k tomu došlo.

Preverujú sa možné pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní

Ako aj v iných prípadoch, aj pri tomto skutku je šokujúce, že obeť dlhodobo vyhľadávala pomoc polície, tá však nebola schopná zabrániť tejto tragédii. Podľa vyjadrenia sestry poškodenej polícia dokonca celé prenasledovanie a obťažovanie zľahčovala a ironizovala. Vo svojom statuse na Facebooku opísala, ako sa jej vyšetrovateľ pri výsluchu smial, a na opakované urgencie zo strany poškodenej o ochranu jej mal odkázať, že nie je prezidentka, aby ju ochraňoval.

Policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii k tomu prípadu spochybnil slová sestry poškodenej o vysmievaní sa a zľahčovaní situácie vyšetrovateľom v prípade ich prosieb o pomoc, pričom ich označil ako možno vytrhnuté z kontextu. V tejto veci nariadil komplexnú kontrolu z dôvodu preverenia možného pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri ich postupe. Rovnako to urobil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Hamran vyzdvihol prácu polície v tejto veci a zvažuje odmenu pre povereného príslušníka, ktorý sa mal venovať tomuto prípadu a mal poskytnúť poškodenej svoje súkromné telefónne číslo v prípade potreby alebo kontaktu s Jánom M. Zároveň nevedel povedať, či vyšetrovateľ, ktorý sa mal poškodenej vysmievať, a vyšetrovateľ, ktorý jej mal pomáhať, sú tá istá osoba alebo ide o rozdielnych vyšetrovateľov.

Čo nebolo vysvetlené

Na tomto prípade je šokujúcich niekoľko skutočností. V prvom rade ide o niekoľkonásobné oznamy prenasledovania zo strany obete, pričom polícia nebola schopná efektívne vypátrať a zadržať Jána M. V dnešnej dobe moderných technológií, a aj podľa slov policajného prezidenta Hamrana, je ťažko vierohodné, že nepríčetný stalker vie aj pri nasadzovaní obvyklých alebo utajených hliadok efektívne a dlhodobo unikať polícii a zadržať ho musí až rodina obete. Uveriteľné to je, ale v prípade, ak polícia neberie takéto prípady rovnako seriózne, ako napríklad pátranie po nebezpečných páchateľoch násilnej trestnej činnosti.

Rovnako nebolo vysvetlené, prečo po tom, ako prvýkrát polícia vypátrala v tom čase obvineného Jána M. v jeho obydlí, mu nebola obmedzená osobná sloboda. Bol predsa obvinený z nebezpečného prenasledovania, čo už je zo svojej podstaty veci trestná činnosť, pri ktorej predchádzaní je potrebné kontrolovať pohyb páchateľa. Fakt, že sa v tom čase vyšetrovateľovi nezdal jeho duševný stav, na tom nič nemení. To podporuje aj skutočnosť, že po obvinenom sa následne vyhlásilo pátranie.

Bezpečnosť obete pri takýchto trestných činoch je vždy prvoradá. Ak by už polícia nepoznala dlhú históriu zanedbávania pomoci takýmto ženám, minimálne by mala poznať zákon o obetiach trestných činov. V zmysle jeho základných zásad sa každá obeť považuje za obeť, kým sa nepreukáže opak. U ženy, ktorú prenasleduje nepríčetný muž, na to netreba ani veľa predstavivosti.

Podľa tohto zákona je polícia povinná sa správať k obeti profesionálne a vychádzať jej v ústrety a v prípade zabezpečenia práva a ochrany obete jej mali poskytnúť spoluprácu so subjektami poskytujúcimi pomoc v takýchto prípadoch mimo trestného konania. Neobstojí teda tvrdenie polície, že im ruky zväzuje trestný poriadok a jeho nedokonalosti v tomto smere. Stačí mať potrebnú motiváciu hľadať cesty pre vyriešenie situácie.

Druhá šokujúca skutočnosť je posudzovanie podozrivého psychiatrami. Je možné u jednej osoby konštatovať znalcom nebezpečenstvo pre verejnosť v prípade slobodného pohybu, a zároveň iným odborníkom z toho istého odvetvia konštatovať taký stabilný stav pacienta, že to stačí na jeho prepustenie z psychiatrického zariadenia? Len aby takáto osoba následne dokonala svoje prenasledovanie obete tým, že ju brutálne rozseká mačetou. Človek nemusí byť expert na to, aby videl závažné pochybenie minimálne v jednom z odborníkov. A ak by išlo o situáciu, kde páchateľ dokázal dlhodobo klamať odborníka o svojom psychickom stave hoci bol predtým vyhlásený za nepríčetného, tak dotyčný odborník nemá čo hľadať na uvedenej pozícii. Lebo je zrejmé, že nič nezabráni ďalšej takejto tragédii.

Tento prípad v plnej nahote ukázal legislatívne nedostatky v systéme ochrany žien, ako aj malú mieru záujmu pri riešení na prvý pohľad drobnej trestnej činnosti zo strany štátnych orgánov, jej podceňovanie a spochybňovanie závažností tvrdení obetí. Ostáva len dúfať, že tento prípad konečne bude tým, ktorý prinúti kompetentných ku krokom, aby sa podobná situácia už neopakovala.